GLEB: "Vždy prídem s nejakým textom, ktorý by ľudia nečakali, napríklad že budem riešiť to, že som rodinný typ"
Na konci júla sme organizovali tretiu sériu eventu AVE, na ktorej svoj koncert odohral GLEB.
Po vynútenej koncertnej pauze, opäť priniesol
do vypredanej Tabačky svoj jedinečný cross-žánrový rave. Deň po koncerte sme sa s Glebom rozprávali
o tom, čo všetko sa zmenilo od albumu Gauč Storytelling, aké to je ovládnuť celé slovenské hudobné spektrum a kam sa ešte dá ďalej posúvať.
NIKO: V istom momente, si oslovil snáď skoro všetky strany spektra hudobnej scény. Počnúc rapom, elektronickou a drum and bass komunitou, ale dokonca i ľudí, ktorí počúvajú úplne iné žánre a alternatívu. Toto v slovenskom rape doteraz nikdy nebolo. Ako to vnímaš?
GLEB: Vždy, keď človek hľadá alternatívnu cestu medzi rapom a inými žánrami, vznikne z toho nejaký experiment. Práve tieto experimentálne pokusy, ktoré mi boli vždy blízke, sú blízke aj spomínaným fanúšikom mimo rapovú komunitu . A ako to vnímam? Je to úplne super, môžem hrať v podstate všade. Pre mňa je to banger.
NIKO: Vnímaš i rozdiel medzi hraním na rapovej akcii a na multižánrových festivaloch, ako napríklad Pohoda, Grape?
Gleb: Jediný rozdiel je asi tracklist – nenatankujem ľuďom hneď nejaké elektornické bomby, ale idem na to postupne. Upratujem to, hrám sa s tým. Iný rozdiel v tom dnes už asi skutočne nie je. Ľudia sa hýbu tak isto všade kam prídem.
NIKO: Keď sa bavíme o elektronike v tvojej hudbe, sú to tvoje roots alebo to celé k tebe prišlo až časom?
GLEB: Začal som rapom, samozrejme - ja i všetci okolo mňa sme počúvali rap. Potom niekedy v pätnástich prišiel dramáč, grime, všetko možné a ja som to nakonie celé domixoval. Takže sú to moje roots. Spája sa s tým začiatok mojej rapovej kariéry a tak si to chcem v sebe ponechať.
NIKO: Povedal si si niekedy, že ideš robiť niečo ako slovenský grime?
GLEB: Nie, taký moment nikdy nebol. Chcel som vždy používať grime-ové prvky, lebo som dlho počúval grime, ale nechcel som si dať k menu iba tento nadpis. Veľmi to interpreta neskôr obmedzuje. Čo znamená byť vlastne grime? To znamená dodržiavať úplne všetko čo tam je - slang, dávať to určitou technikou a do rovnakého bpm? Ja to rád kombinujem a striedam. Keby som robil iba to, tak je to pre mňa asi nuda.
NIKO: A vnímaš vo svetovom grime, že sa v ňom mení zvuk a niekam sa posúva?
GLEB: Keď som začal počúvať grime, tak bol taký špinavší, taký nervóznejší. Teraz sú tie beaty určité, také lahodnejšie. Je mi sympatické, že to stále nie je úplne “cool”. Iba pár jedincov ide bomby. Moji obľúbení londýnski MC's majú otrasné views a nemajú koncerty.
Niko: Ďalšia vec, ktorú u teba vnímam sú odkazy na 90's rap a hip-hop. Zdá sa mi tiež, že postupne meníš svoj zvuk a ideš späť ku koreňom rapu.
GLEB: Ja som si v mladom veku napočúval všetky klasické albumy,
v podstate celý americký rap. Bol som rapová hlava. Neskôr som začal počúvať práve elektroniku a veľa nového rapu lebo všetci na Slovensku počúvali tie isté albumy, ktoré som už mal dávno napočúvané.
Dnes, keď tie albumy počúvam znovu, počujem ich už iným uchom ako vtedy a myslím, že viac rozumiem tomu o čom hovoria. Takže som sa k tým všetkým albumom po čase vrátil a začal ich nanovo študovať. Našiel som tam nové krásne veci a v mnohých smeroch sú tie staršie veci možno oveľa viac fresh ako to, čo sa deje v rape teraz. To ma nakoplo. Keď k niečomu mám vzťah, tak určite to chcem pretaviť
i do svojej hudby. Preto tam nejaké tie 90s kombinujem, ale samozrejme, stále
je to glebovica a dám tam nejaký ten svoj prvok.
NIKO: Neobávaš sa toho, ako to príjmu tvoji fans? Pretože beaty sú tým pádom pomalšie a chýbajú v nich pre teba typicky surové basové prvky.
GLEB: Rozmýšľal som nad tým, ale myslím si, že to tak nebude. Aj preto, že som to nahral úprimne, a to sú veci, ktoré ľudia cítia. Ďalšia vec je, že som mal taký istý pocit i pri Gauč Storytellingu lebo Lavička Pimpin je o dosť tvrdšia. Ale nič sa nestalo. Je to práveže super priniesť nejaký fresh zvuk a skúšať nové veci. O tom to celé je. Bordel som už videl, nepotrebujem to už hrotiť ďalej.
NIKO: Myslíš si, že sa do hip-hopu vráti masovo niečo ako nový boom bap?
GLEB: Všetko sa opakuje, ale asi by som bol nerád, keby sa všetko vrátilo v úplne takej podobe, v akej to už bolo. Ale určite sa môže vrátiť v niektorých prvkoch a elementoch. V hudbe sa všetko točí, vracia a potom príde niečo nové. Je dobré robiť niečo svoje, lebo niektoré veci sú tu dnes, zajtra už nie. Ale ak robíš stále nejakú svoju divnú vec,
tak je to stále aktuálne. To je proste pravda.
NIKO: Bol by Gleb bez svojho producenta Komandera tým kým je dnes?
GLEB: Bez Komandera by určite nebolo to čo je. Nenašiel som producenta, s ktorým by som vedel každý deň robiť naplno hudbu. Producenti, ktorých som doposiaľ stretol neboli vôbec ready na takúto spoluprácu. Ja neviem čakať týždeň a dostať nejakú polovičnú verziu a potom čakať ďalší týždeň, kým ju opraví. Nemám čas na bullshits. S Komanderom robíme hudbu nonstop. Som za neho veľmi rád. My sme si za tie roky vybudovali svoj zvuk spolu. Uňho som na prvom mieste ja a on zas u mňa.
NIKO: A aký máš vzťah ku svojim cross-žánrovým spoluprácam, naposledy to bol Saul či Billy Barman.
GLEB: Mám to rád. Niekedy je to kontraproduktívne, ale idem do toho, ak cením toho človeka či skupinu a je to pre mňa zaujímavé. Je tam aj istý vzájomný rešpekt, že chceme spolu niečo vytvoriť. Pre mňa je
to sympatické. Napríklad spolupráca s Billy Barman, som ich fanúšik. Videl som veľa ich koncertov, robia to veľmi vkusne a som rád, že môžem byť toho súčasťou. Nasilu by som do ničoho ale určite nešiel. To vždy ľudia vycítia, ak to niekto robí. Napríklad na Saulovom alebo Sameyovom albume som zistil, že vlastne môj hlas znie inak na iných beatoch a je to fresh i pre mňa.
NIKO: Menia sa i tvoje témy? O čom vlastne rapuje Gleb v roku 2020?
GLEB: Na novom EP je v podstate jedna nosná téma. Formát EP je dobrý tým, že je krátke. I keď sa dnes robia albumy kratšie, ja dodržiavam túto starú formu, že album by mal mať 40 a viac minút a EP je do 30 minút. EP môžeš dať jeden koncept a vibe, ktorý by si zas nedával albumu.
Ale textovo sa mením. Vždy prídem s nejakým textom, ktorý by ľudia nečakali, že budem riešiť napríklad to, že som rodinný typ. Hocičo
sa tam takto zjaví. Ja cítim to, keď sa už opakujem. Ale ak aj áno,
je to len preto, aby som tam zanechal tú svoju glebovinu.
NIKO: Vnímaš, že obsah trpí na úkor formy? Myslím lyriku na úkor techniky rapu a beats.
GLEB: Jasné. Beat ťa limituje a veľmi. Preto občas spomaľujem to bpm, lebo tam dokážeš zmestiť viac textu a tiež sa s tým môžeš viac hrať.
Pri tých matematických elektronických beats musíš dodržiavať nejakú formu. Ale koniec koncov, je to hudba a o tom to je, aby človek našiel spôsob ako to celé dať dokopy.
NIKO: Máš nejakú víziu kam sa tvoje shows ešte dajú posúvať, napríklad Gleb s kapelou?
GLEB: Ako som vravel, ja už som bordel videl veľakrát, už to nie je pre mňa nová vec. Nech ľudia robia to čo chcú a to čo cítia. A meniť sa dá veľa. Dá sa hrať s vizuálmi, dá sa niečo pridať na stage. Čo sa týka živej kapely, to asi nie. Mne je sympatické, keď sa dodržiava to, čo tam bolo na začiatku – čiže Dj a Mc. Chcem dodržiavať tento prvok. Budem však meniť tracky a aj ja sa budem meniť a spolu so mnou aj to moje správanie na stage-och. Ono je ale veľmi ľahké stratiť také to svoje jadro a to nechcem. Toto som ja – rap, Dj a Mc.
NIKO: Vieš si sám seba v živote predstaviť aj mimo rap či hudbu?