TOP 10 slovenských albumov roku 2021
Do nového roka nemôžeme vstúpiť skôr, než by sme sa ešte aspoň na cvhíľu neohliadli za tým predošlým. Hudba je nosnou témou a dôležitou motiváciou, kvôli ktorej tvoríme obsah magazínu a preto by som rád vyzdvihol 10 domácich albumov roku 2021, ktoré mi najvýraznejšie zotrvali v ušiach, hlave či v srdci. Albumov vyšlo za ostatný rok (najmä v jeho posledných mesiacoch) mnoho a mnoho mimoriadne kvalitných. Zásadným atribútom, ktorý nakoniec toplist ovplyvnil bola originalita. Či už ide o jedinečnosť formy, obsahu alebo ich primeraného spojenia. Toplist je subjektívny a preto sa v ňom objavuje väčšie množstvo rapu, súčasného R&B a elektroniky. Mrzí ma, že v ňom absentuje gitarová hudba, ale napríklad takí IDLES sú z Bristolu a tak majú v tomto prípade smolu. Každopádne som však presvedčený, že ide o albumy, ktoré významne presahjú vlastné žánrové stereotypy a klišé a preto odporúčam ich vypočutie každému poslúcháčovi a poslucháčke.
Ak si chcete urobíť rýchly prehľad o jednotlivých albumoch, v našom Spotify playliste TOP 10 Slovak Albums of 2021 nájdete ku každému albumu priradenú jednu reprezentatívnu skladbu
1. Edúv Syn: Mám červené oči lebo stále plačem
Označiť niektorý z albumov, ako najlepší nie je vôbec ľahké. Nejaký čas som však mal pocit, ktorý som si potvrdil znovu ďalším vypočútím, ešte stále relatívne čerstvého albumu Edúvho Syna s názvom "Mám červené oči lebo stále plačem", že to bude tentokrát práve tento počin.
Prvoradé je album zasadiť do žánru. Je to rapový album, ale. Ale srší z neho punk rock a to aj vtedy, keď v trackoch zrovna nepočuť elektrickú gitaru. Na druhej strane, keď ju tam počuť je, tak vždy vypĺňa celý priestor, v ktorom sa album práve počúva. Či už to bola v mojom prípade pri earbuds priamo moja lebka alebo interiér auta či bytu. Edúv mladý vkusne využíva stereotypné trapové prvky, aby ich okrem spomenutých gitár premiešal najmä s originálnymi samplami. Práve práca so samplovaním, je pre mňa zásadným zvukovým momentom na albume. Hneď úvodný track Deti kvetín (fun fact — v minulom roku vyšli na domácej scéne 2 takto rovnomenné piesne a toto je pre mňa tá lepšia z nich:-P) pracuje so samplom, bez tak výborného originálu Svätojanská víla Miroslava Kollára, ktorý je spevákom a okrem iného hráčom na indický sitár. "Deti kvetín, čo to nestíhali predtým, teraz majú trap, texty, sex a je to desivé" Word up. Jazzovo—breaková časť tracku len podčiarkuje samplingové vytrženie, ktoré Edúv chlapec na albume servíruje.
Musím podotknúť, že do momentu písania tohoto článku som netušil ako Edúv syn vyzerá, ako sa oblieka, či a aké má hmotné statky. Tieto žánrové klíšé, viažúce sa na osobnú mytológiu raperov, som u syna Eda vôbec nemal dôvod skúmať, postačila mi hudba. Klišé rapu, či ak chceme hip—hopu, však synátor prekračuje nie len cross-genre zvukom, ale aj celkovou atmosférou, témami a vlastnou poetikou. Práve poetický egotrip vyzdvihuje v tracku Better ako Kamil Peteraj. Can be, can be. Lyrická sila albumu spočíva, ak by sme si požičali literárný termín Güntera Grassa, v nahom živote, ktorý sa tu opisuje a odkrýva do špiku kostí — "Občas mi pokazí deň, to že sa zobudím". Príjemne ma potešila, samozrejme i spolupráca s košickými youngbloodz Dondy a Jiggydab. Track Na druhý pokus o pol piatej ráno, je temným drogovým tripom ako z filmu Caspara Noeho. Nie však toho skutočného sober Noeho, ktorý pracuje s fikciou, ale fiktívneho junkie Noeho, ktorý pracuje s realitou. Vždy keď počujem za jazdy autom rap, v ktorom interpret užíva drogy, mám bipolárnu vôľu daného interpreta zraniť svojim dvojtonovým vozidlom. Avšak Edúv problematický syn tu drogy neglorifikuje a nekúpe sa v bahne prázdneho hedonizmu, naopak surovo opisuje realitu. Nakoniec to teda nie je žiaden noir arthouse, ale skôr sociálny dokument. Jedna z posledných stôp na albume sa volá Uvidíme ako toto pôjde ďalej a ja sám som zvedavý, kam sa Edúv syn vydá.
Suma sumárum, Mám červené oči lebo stále plačem je najmä veľmi originálny album. Formálne prináša potrebné obohatenie trapovej estetiky, na akú sme doma zvyknutí a obsahovo zas mnoho príbehov, tých konkrétnych na hranici reportáže, ale zároveň i abstraktnejších, koketujúcich s magickým realizmom. Celý čas som sa v tomto texte snažil vyhnúť pojmu "alternatívny hip—hop", ak však je niečo, čím je tento počin secesiou voči mainstreamu, tak je to jeho surovosť, nešablónovitosť a nevšímavá chladnokrvnosť, ktorú u áčkových interpretov skrátka už nenájdeme.
2. Marko Damian: Blažená nevedomosť
Hoci Marko Damian vydal už niekoľko EPs a videosinglov, na jeho debutový album sme si museli počkať až na december minulého roka. Marko na ňom ešte viac lavíruje medzi R&B a rapom, ktoré zaobaluje do elektroniky so zvukom rezavých analógových syntetyzátorov. Tým pádom vzišiel z jeho rúk veľmi osobitý album. Lyricky je Marko stále mimoriadne osobný a odkrýva tak svoju "fragile masculinity". Viac než balady a downtempo beats však z albumu ostanú v pamäti až klubové "slaps" ako napríklad Otáča mi svet alebo Šaty. Viac o Blaženej nevedomosti píše Hugo Hypetrain v našom predošlom článku TU.
3. Katarzia: n5
Pamätám si, ako som o Katarzii po jej prvom albume Generácia Y (2013) napísal, že je "reperka parcellence". Myslím, že to bolo zapríčenené najmä mojim oslnením
z toho, že do slovenského popu vstúpil niekto s otvorenou lyrikou a silnou generačnou výpoveďou, na ktorú som bol dovtedy zvyknutý len pri hip—hope. Katarzia sa od debutu, každým ďalším albumom posúvala najmä hudobne. Do zvuku sa primiešavala elektronika, čo mali za príčinu najmä konkrétni producenti, s ktorými spolupracovala. Tentokrát je to najmä Oliver Torr, ale aj Aid Kid a Isama Zing. Album n5 je pre mňa Katarziiným hudobne najzaujímavejším počinom, s mimoriadne súčasnými produkciami a apartnou polohou spevu, ktorý aj pre menej náročnych poslucháčov či poslucháčky, zjemňuje ostrejšiu kakofóniu experimentálnejšich polôh a z albumu vytvára mimoriadne príjemne počúvateľný počin. Katarzia samozrejme neostala nič dlžná svojmu angažovanému charakteru, kedy na základe osobných skúseností vypovedá o širších spoločenských situáciách a problémoch. Je však možné, že ako to už býva prirodzene zvykom, obsah trpí na úkor okázalejšej formy. V tomto prípade to však vôbec nevadí, Katarzia je na albume n5 skrátka abstraktnejšia rovnako hudobne ako i lyricky.
4. FAUX PAUX: Tri stĺpy v rade, ale vidíš iba jeden
Odkedy vyšiel tento magnum opus košickej alternatívy proti svojej vôli, všade šírim, že ide o výnimočné dielo a to nie je len pre to, že mám k členom FXPX ľudsky blízko. Album TSVRAVIJ prináša do súčasného slovenského rapu predovšetkým prezieravý humor, ktorý sa však nevtiera nasilu ako laugh track z béčkového sitcomu. Naopak, beží na pozadí, ako hightech aplikácia, tak aby o ňom poslucháči/ky priamo nevedeli, ale jeho prítomnosť im dodala komplexný user experience. Na albume sú však aj hĺbavejšie tracky, ako Život je easy III. alebo WTF, kde exceluje S̶o̶v̶a̶ Dudethewolf. Na TSVRAVIJ je potrebné vyzdvihnúť i produkcie od praé, ktoré lemujú súčasný trapový zvuk avšak s apartnou dávkou organickosti. Najväčšou škodou a slabým bodom albumu je jeho mix a master. V roku 2031, na 10. výročie releasu preto očakávam novú Remastered verziu.
5. Isama Zing: Blurry AF
Jonatán Pastirčák, je na slovenskej elektronickej scéne dlhoročnou stálicou.V ranných desiatych rokoch sme jeho hudbu poznali najmä pod pseudonymom Pjoni.
Z tejto doby, ale i z posledných rokov sú dobre známe jeho sólové projekty a taktiež producentské spolupráce s mnohými intertretmi/kami alebo režisérmi/kami na domácej a českej scéne. Jeho debutový album s projektom Isama Zing však prišiel až v novembri 2021 a je hudobným zjavením, ktoré som minimálne ja osobne vo svojej koncoročnej unavenosti a všadeprítomnej šedi novembra zďaleka nečakal. Keby som mal album opísať v skratke, povedal by som, že ide o "zvukovú sochu", ktorá apropriuje rôzne lokálne etno estetiky podané v globálnom hyper—contemporary jazyku. Vzniká tak glokálny mix, v ktorom počujeme okrem "brutalistických" Isama Zangových produkcií aj "art brut" spevy tradičných rómských "halgatók" Žehranov Béla Pokutu a Ireny Pokutovej. V ďalších častiach albumu sú to aj R&B polohy Ely Tolstovej či Johany Belišovej. Ide o silný album, ktorý by sa nestratil ani v zahraničných toplistoch a jeho azda jedinou chybou je, že nevyšiel
na Warp Records:) Čo nie je, však môže byť. O to väčší shoutout však patrí vydavateľstvu Full Moon Forum
za tento release.
6. Ange Lo: diy
Môj rapový objav minulého roka je jednoznačne Ange Lo a jeho päť stopové EP "diy". Ange Lo repuje o tom, že hudbu robí už 15 rokov, napriek tomu som ho vďaka Spotify algoritmu zaznamenal až teraz. Iný poslúchač si zas mohol všimnúť jeho featuring s Pil C-m. Z EPčka srší pouličný attitude aj isté outsiderstvo. Napriek tomu má Ange Lo silnú zručnosť v komponovaní originálnych melódií vlastným hlasom, čoho dôkazom je najmä highlight EP s názvom nestačimijednashawty, ktorý je pre mňa osobne jedným z hitov roku 2021.
7. WEN: Tiene svetla: Chapter 1
WEN je ďalším v poradí z hub-u mladých a mimoriadne osobitých intepretov a producentov, ktorí prichádzajú na scénu z východného Slovenska (a tým nemyslím Košice, ale ešte východnejší priestor krajiny). Za ostatné roky to boli napríklad Saul a KHANS, Porsche Boy, Taomi, Hujdy a ďalší. Zároveň WEN rozširuje okruh domácich artists, ktorí sa venujú contemporary R&B, ktoré na Slovensku v poslednej dobe prináša najväčší zvukový progres a ovplyvňuje či rovno mení celý domáci hip—hop. Tento fakt na EP demonštruje najmä výnimočný track coupe.
8. Duch: Adhdkidd
Ďalší artist, ktorý prišiel s introspektívnym albumom, ktorý je mimoriadne osobný a emotívny. V tom tkvie aj jeho silná originalita, ktorú spomínam i pri predošlých albumoch a bola pre mňa tento rok smerodajným atribútom selekcie. Preto nemôžem v topliste vynechať Duchov Adhdkidd. Na albume vkusne strieda dark realities, kedy spittuje drsne a na hranici hovoreného slova, ale aj beautiful fantasies, kedy je jemnejší a viac melodický. Každopádne všetky Duchove stories su twisted, čo zrejme vyplíva i z názvu albumu. Highlightom je anthem song Noc, ktorý je jednou z najlepších kolaborácií minulého roka. Taktiež musím vyzdvihnúť silné kombo s intepretom Sen. Chémia, ktorá prúdi z ich spolupráce si rozhodne pýta spoločný projekt.
9. PRIE100R: Srdce z cínu
Skupina PRIE100R si ma získala najmä zvukom masívnych syntetizátorov, ktorým sekundujú organické živé bicie. Cez to všetko sa však do uší prediera najmä hlas speváčky Dominiky Zdražilovej. Odhliadnúc od toho, čo sa hudobne konštruuje či dekonštruuje v pozadí, jej vokál je konzistentne soulový. Toto spojenie industriálnej drsnosti zvuku strojov a ľudského hlasu s "dušou" funguje výborne. Rovnako lyricky je album plný metafor a synekdoch, z ktorých vzniká temná poézia. Do pozornosti dávam singel Vdýchneme čiernych motýlov, ktorý je female industrial hip—hop slap, aký u nás nemá obdoby.
10. Dead Janitor - Pendulum
Vraciam sa k albumu Mŕtveho školníka. Stále nerozumiem tomu, čo sa deje v mojich ušiach. Je to ako elevated horror, na ktorý sa díva zťažka, ste zhrození, znechutení, ale milujete nepopísateľný pocit, ktorý vo vás snímka vyvoláva a postupne odkrývate nové teritória vlastného poznania. Presne tak je to i s nahrávkou Pendulum. Dead Janitor je na slovenskej experimentálnej, elektronickej, ba i clubovej scéne ostrieľaný hráč. Stále som mal veľmi rád jeho majstrovskú prácu s hranicou vkusu poslucháča. Vždy keď zvuk dekonštruoval a priviedol poslucháča či poslucháčku na hranicu harmonickej prijateľnosti jeho milovaných dronov a zalomených beats, odmenil ho slastnou dávkou ambientných plôch a podmanivých granular textúr. Tento raz sa však školník vydal ešte ďalej. Dekonštruuje už rozobraté a ďalej drobí dávno polámané. Hybridná zvuková vojna, v ktorej sa každou ďalšou stopou čím ďalej, tým viac strácam v tom, či ju vediem s interpretom alebo sám so sebou. Napriek tomu mám víťazný pocit, pretože každým trackom som dobil ďalšie a nové územie, čo sa do počtu a rozmeru umeleckého zážitku týka. Úplný futurizmus, čakám kedy sa z mojich earbuds začne premietať Marinettiho hologram. Pendulum je ale skôr Rothko, ktorého prišiel rozrezať a potom znovu zašiť Jordan Wolfson. Nepoužil však skalpel a niť, ale taktický laser a zváračku. Výsledok je skvelý.