„(…) u tohto človeka sa vyvinula aj predstava, že ako jediný na svete potrebuje vylučovať. Ešte pred internáciou si všimol, že na verejných miestach ubúda toaliet a na mužských toaletách sú len pisoáre, no ani tie nikto nepoužíva. Žil sám, nemal sa na háklivú vec koho opýtať.“
Balla: Medzi ruinami, 2021.

Kaviarne, reštaurácie a bary v období lockdownov a okienkových predajov odstrihávajú zákazníkov a zákazníčky od toaliet ako celej časti služby, ktorú ponúkajú za útratu vo svojich prevádzkach. Súčasne s týmto obmedzením sa v pomalšom rytme naprieč dekádami odohráva iný trend - toalety pre verejnosť ako mestský mobiliár sú na ústupe. Nás k písaniu o verejných toaletách inšpirovali pozoruhodné spôsoby, akými sa vynárajú z mestského okolia. Zaujímajú nás ich príbehy a postavenie v kultúrnom miestopise Košíc.

Deštrukčná sila roku 1989 priniesla v oblasti toaliet ako verejného servisu zmeny, ktoré viaceré košické prevádzky neprežili bez ujmy. Úpadok údržby a prevádzky mestskej občianskej vybavenosti sa navyše stal nepríjemne viditeľným aj na iných diskrétnych stavbách občianskej vybavenosti, akými sú napríklad podchody pod rušnými mestskými komunikáciami. Spájajúcim motívom týchto stavieb je charakteristika podzemnosti - zakopania, „odtekania“ a ústupu z vizuálu mestského povrchu.

V článku Čo vidieť, keď nič nevidíš (2020) o košických (sub)urbánnych kontextoch teoretička Karolina Michalik (okrem toho, že kritizuje „neviditeľnosť“ iných hodnôt ako ekonomického zisku pri tvorbe „mestských typológií“) píše o elemente dažďových odkvapov, ktoré sú síce viditeľné, ale prirodzene vrastajú do mestského okolia a diskrétne odvádzajú svoje obsahy pod zem. Podobný účinok v mestských systémoch predstavujú verejné toalety, pri ktorých je efekt samozrejmosti, nebadanosti a doslova splachovania do zeme prítomný v ešte oveľa komplexnejšej miere.

Filozof Timothy Morton píše, že veci nikdy nie sú neustále prítomné a vnímateľné. Naopak, v rámci svojej samozrejmosti sú zneutrálnené do takej miery, že nie sú ani vnímané, a „objavia sa len vtedy, keď je na nich porucha, alebo sú inými verziami tej istej veci, na ktorú sme zvyknutí.“ Práve takáto porucha (malfunction), ktorá vec robí vnímateľnou a prítomnou, by mohla charakterizovať spôsoby, akými verejné toalety v niektorých obdobiach svojich prevádzkových životov vystúpia z anonymity či nevšímanej samozrejmosti diskrétnej služby.

V našom neskoro porevolučnom a pandemickom období verejné toalety ako miesta miešania populácie vyvolávajú nové úzkosti, nové poruchy a tiež nové politické boje. Ich budovy vo svojom umiestnení, riešeniach, vlastníctvach a vzťahoch k okoliu zdieľajú niekoľko spoločných čŕt, ktoré chceme v tomto článku bližšie preskúmať. Aj keď dlhodobo najfrekventovanejším verejným WC v meste sú toaletky vo veľkej AIDE, v okolí sme našli dve funkčné a štyri nefunkčné objekty verejných toaliet.

REKONŠTRUKCIA TOALIET NA JUŽNEJ TRIEDE

V Košiciach môžeme v súčasnosti pozorovať prerod niekdajších podzemných toaliet na Južnej triede na v podstate trojpodlažný objekt, ktorý sa podobá neďalekým zrkadlovým pavilónom Kulturparku postaveným počas rekonštrukcie v rámci príprav Európskeho hlavného mesta kultúry 2013. V južnej časti je regulovaným zostup do podzemnej WC časti i na strešnú terasu, prízemie patrí kaviarni s výhľadom na Námestie osloboditeľov.

Pôvodný objekt na tomto mieste donedávna predstavoval najstaršie stojace - či skôr pod zemou ležiace - toalety v Košiciach, postavené v 50. rokoch 20. storočia. WC v bezprostrednom susedstve barokového špitálu bolo zakopané pod zemou, nad ktorú vykúkali len priehľadné tvary kovovej konštrukcie zábradlia a „klietky“ farbou i materiálom pripomínajúcej secesné vchody do parížskeho metra. Svojou jemnou priehľadnosťou v pohľadoch prenechávalo dominanciu susednému barokovému špitálu najjužnejšej historickej budove Starého mesta.

Dlhoročné uzavretie toaliet na Južnej triede pred ich „rekonštrukciou“ nemá pôvod v rozhodnutí samosprávy, ale v dôvodoch súkromného prevádzkovateľa. V článku z roku 2016 na kosicednes.sk hovorkyňa magistrátu Linda Šnajdárová potvrdzuje, že tieto toalety mesto nemá vo vlastníctve, preto ich pôvodný majiteľ mohol dlhšiu dobu držať pod zámkom, kým sa mu ich nepodarilo predať. Tento stav, s ktorým mesto nič nemohlo robiť, trval dekády. Už v roku 2007 podľa článku od Mariána Gladiša táto stavba slúžila už iba ako „šachta na odpadky”.

Aktuálne už na tomto mieste prebieha prestavba, ktorú môžeme iba v úvodzovkách nazvať rekonštrukciou. Aj keď vo všetkých materiáloch je reč o „rekonštrukcii verejných WC,“ podstata aktivity tkvie v ich zbúraní a nahradení novostavbou kaviarne s WC, ktorých režim bude prístupný i nekonzumujúcej verejnosti. Zatiaľ nie je známe, za akých cenových a prevádzkových podmienok. Samostatne prevádzkované WC v kuratele i dotovaní samosprávy ako pôvodný koncept poskytovania takejto služby ustúpili komerčne udržateľnej verzii. Nanovo vybudované schodisko pod zem neprinieslo žiadne zlepšenie dostupnosti služby ľuďom so zníženou mobilitou.

Harmonická „rotunda“

V úzkom centre mesta sú momentálne funkčné dve prevádzky verejných toaliet: „Rotunda“ na Zbrojničnej a toalety na Dolnej bráne. „Rotunda“ je jediným nadzemným objektom zo všetkých spomínaných v tomto texte a ponúka neštandardný zážitok v podobe dômyselnej, takmer až „jin jang“ dualite samostatného mužského a ženského zariadenia, ktoré riadi toaletárka zo spoločného dispečingu (obe rodovo vymedzené polovice prevádzky majú vlastné okienko, radu umývadiel a miestnosť s kabínkami). Ultranízke pisoáre v mužskej časti obsahujú nutné zariadenie na splachovanie celej kachličkovej miestnosti vodou prúdom z hadice.

Dualitná „filozofia“ rotundových toaliet sa premieta aj navonok - kruhový pôdorys je prebratý od vedľajšej rotundy, ktorej história sa tiahne už do 15. storočia. Budova slúžila podpornej vojenskej infraštruktúre na vnútornom okraji opevnenia, dnes má výstavnú funkciu. Medzi oboma budovami je ešte „nenápadne“ umiestnená kuriózna brána do súkromného dvora, ktorá bohužiaľ znemožňuje nerušenú kontempláciu stavebnej duality okrasnej budovy a budovy slúžiacej elementárnym ľudským potrebám. Graffiti pokrývajúce celú rotundu obrazne potvrdzujú status stigmy a spoločenskej okrajovosti verejných toaliet.

ZÁCHODOVÉ ZEMĽANKY: FESTIVALOVÉ NÁMESTIE A PARK PRI POLIKLINIKE SEVER

Na rozdiel od prípadu prestavby podzemného objektu na Južnej triede, v stave očakávania obnovy v nedohľadne v Košiciach prebývajú ďalšie dve toaletové Šípkové Ruženky. Prvá z nich je toaletová „zemľanka“ na Festivalovom námestí, ktorú roky nevyužívania poznačili fľakmi a plochami žltej riasy na fasáde. V čase tvorby tohto textu bolo možné do malého objektu niekdajších toaliet pri troche kaskadérstva vniknúť až v dvoch miestach, keďže okná a dvere vymenené pred ôsmimi rokmi sú už čiastočne porozbíjané a umožňujú vstup do schátraného vnútra. Súkromný zámer na opravu a obnovenie prevádzky v čase pred výmenou okien mesto podporilo priateľským prenájmom, no WC sa nikdy znova nerozbehlo.

Viacerí súkromní vlastníci podobnej „zemľanky“ v parku pri Poliklinike Sever už desiatky rokov taktiež nedokážu obnoviť podobnú podzemnú budovu. Budova pritom čaká na sprevádzkovanie už desaťročia. Obaja porevoluční majitelia - ten, ktorý v 90. rokoch kúpil budovu v dražbe v rámci privatizácie a gynekológ, ktorý budovu kúpil neskôr, mali s objektom v parkovej zeleni ambiciózne plány. V prvom prípade malo ísť o kaviareň s bytom (neskôr sa skloňovalo aj fitness), v druhom o medicínsky komplex s kaviarňou a materským centrom. Všetky tieto vzletné možnosti neboli v súlade s lokáciou objektu a niektoré narazili tiež na nedostatok verejnej podpory. Podobne ako zemľanková budova na Festivalovom námestí, aj objekt v parku pri Poliklinike Sever ostáva do dňa publikovania tohto článku zakliaty v stave chátrania.

WeC VEREJNÁ

Súčasné pandemické Košice čelia novej naliehavosti aj chúlostivosti otázky dostupnosti verejných toaliet. Sústredenie služby do nákupných centier spolu s ponechaním nevyužívaných budov samostatných prevádzok voľnému pádu chátrania a striedania majiteľov vytvára situáciu, v ktorej nákupné centrá posilňujú vlastné, uzavreté ekosystémy. V dôsledku týchto procesov nákupné centrá čoraz viac predstavujú ostrovy rozmanitých služieb uprostred umŕtvených mestských okolí.

Samostatné prevádzky verejných toaliet pritom naďalej až príliš často pôsobia odpudivo. Ich výstavba či údržba nie je prioritou v strategických plánoch samosprávy, a netvorí ani štandardný element obnovy verejných priestranstiev. Verejné toalety ako oddelené stavby okrem často obskúrnych histórií spája aj téma spoločenskej zraniteľnosti, nedostupnosti bývania a prekarizovanej práce. Toaletárky, väčšinou ženy na dôchodku, čelia nepriateľským zákazníkom, opitým turistom, či tiež problémom s ľuďmi bez domova, ktorí v kabínkach hľadajú miesto pre spánok (súčasne ide o ľudí, pre ktorých je prístup k toaletám každodenným a zásadným problémom).

Pokles dostupnosti verejných toaliet predstavuje jeden z dôležitých, i ked nenápadných momentov v hodnotení kvality verejných priestorov a kvality samosprávy. V Bratislave sa v súvislosti s predsedníctvom Slovenska v Rade Európskej únie v roku 2030 hovorí o tejto príležitosti ako míľniku, pričom to tejto doby je potrebné postaviť nové Národné Kultúrne a Kongresové Centrum, nakoľko Bratislava potrebuje investície do kultúrnych stavieb ako soľ. Dá sa povedať, že aj verejné toalety sú akýmsi (oveľa menej rozmerným a viditeľným) dlhom verejnej infraštruktúry. Skromnejšie ambície Košíc pre rok predsedníctva by sa teda mohli niesť v duchu renesancie verejných toaliet prostredníctvom zvýšenia ich množstva (na štandard spred roku 1989) a realistickej obnovy chátrajúcich budov. Cieľom nie je len odčarovať zakliatosť a temnú atmosféru týchto objektov, ale všeobecne pôsobiť proti hegemonizujúcej sile nákupných centier a umožniť rôznorodým miestam spoločne tvarovať košatý, hybridný mestský terén.

Citované zdroje:

EPERJAŠIOVÁ, Eva. Verejné WC: Ročne obslúžia 77-tisíc ľudí - Korzár SME. Korzár SME | Košice. Správy a aktuality z Košíc a okolia [online]. 1997 [cit. 27.12.2021]. Dostupné z: https://kosice.korzar.sme.sk/c/4850445/verejne-wc-rocne-obsluzia-77-tisic-ludi.html

GLADIŠ, Marián. V Košiciach máme len dve verejné „vecká“. Je to veľa alebo málo? - Cassovia.sk. Cassovia | Košice. 2007 [cit. 27.12.2021]. Dostupné z: https://www.cassovia.sk/news/11890?fbclid=IwAR0fYFkXDJ1aHgdwpGEpgsEQmHHYJs7uZQCJmKT3M5S_KkvT4wH8q3aJGM8

MACKO, Boris. Najstaršie verejné WC je stále pod zámkom - KOŠICE:DNES. KOŠICE:DNES - KOŠICE: DNES ONLINE - najčítanejšie spravodajstvo na východe Slovenska! [online]. 2021 [cit. 27.12.2021]. Dostupné z: https://kosicednes.sk/spravy/najstarsie-verejne-wc-je-stale-pod-zamkom/

MICHALIK, Karolina. Čo vidieť, keď nič nevidíš. In: Grešáková, Lýdia, Tabačková, Zuzana, Spolka (eds). Mapping The In-Between: Interdisciplinary Methods for Envisioning Other Futures. Košice: Spolka, 2020.

MORTON, Timothy. All Art is Ecological. London: Penguin Books, 2021.

SABO, Kristián, ČERMÁKOVÁ, Judita. Verejné WC na Južnej triede zbúrali - Korzár SME. Korzár SME | Košice. Správy a aktuality z Košíc a okolia [online]. 1997 [cit. 27.12.2021]. Dostupné z: https://kosice.korzar.sme.sk/c/22658209/verejne-wc-na-juznej-triede-zburali.html

Verejné WC – Festivalove námestie - kosice-estranky.sk [online]. 2019 [cit. 27.12.2021]. Dostupné z: https://www.kosice-estranky.sk/verejne-wc-festivalove-namestie/

VIDEO: Na Južnej triede budujú nové verejné WC aj kaviareň | TELEVÍZIA KOŠICE - tvkosice.sk - Televízia Vašimi očami. TELEVÍZIA KOŠICE - tvkosice.sk - Televízia Vašimi očami [online]. Copyright © MARK MEDIA s.r.o. [cit. 27.12.2021]. Dostupné z: https://www.tvkosice.sk/video/60b719700897e7db0248e650

VRÁBEĽ, Jaroslav. Košický park vynovili z peňazí mesta kultúry. Ide sa tam stavať - Korzár SME. Korzár SME | Košice. Správy a aktuality z Košíc a okolia [online]. 1997 [cit. 27.12.2021]. Dostupné z: https://kosice.korzar.sme.sk/c/6910062/kosicky-park-vynovili-z-penazi-mesta-kultury-ide-sa-tam-stavat.html