Koncom roka 2021 predstavil Magistrát mesta Košice urbanistickú súťaž hľadajúcu námety pre „nové centrum mesta“, ktoré má vyrásť v oblasti Hornádu. Na východnom okraji „starého centra“ - konkrétne v Mestskom parku, medzi tým finišuje obroda kompaktného bloku rozmanitých budov, ktoré vďaka svojej koncentrácii architektonickej kvality, ale aj vplyvom rôznych podivných príbehov predstavujú výživný materiál pre budúce generácie, ktoré budú študovať architektúru zo začiatku tretieho milénia a spoločenské okolnosti vzniku týchto budov.

Tlačová správa na oficiálnej stránke mesta uvádza zámer prípravy nového centra v oblasti Hornádu mesta titulkom „Košice chcú byť ako Berlín alebo Hamburg“. Kým sa tak udeje, Hornádom ešte pretečie veľmi veľa vody. Na brehu druhého mestského toku - už desaťročia odstaveného Mlynského náhonu však na začiatku milénia prebehla séria signifikantných architektonických počinov, ktoré - síce v malom - predstavujú konzistentnú nadstavbu k historickému centru mesta už dnes. Kunsthalle, Villa Sandy, a takzvané Wellnesscenter Pavla Pašku (oficiálny názov znie City Park Club) sú tri výrazné stavby v zastavanej časti mestského parku. V prvých dvoch menovaných prípadoch sa jedná o rozsiahle rekonštrukcie a dostavby starších objektov, zatiaľčo wellnescenter je novostavbou z prvého desaťročia 21. storočia. Všetky tieto počiny priniesli nadštandardnú mieru spoločenského ohlasu i kontroverzie, no treba dodať, že aj na naše pomery vysokú mieru nadštandardnej architektonickej kvality a odvážnych koncepcií. Paralela s existujúcou pamiatkovou rezerváciou začína v koryte bývalého Mlynského náhonu, ktoré propomína vodnú priekopu mestských hradieb tým, že ohraničuje predmetné územie z východu. Do rezervácie budúcnosti sa dá zo starej rezervácie dostať dvoma mostami pre peších.

Pripomeniem, že Košická mestská pamiatková rezervácia je rozlohou najväčšia na Slovensku. Na stredovekom pôdoryse sa nachádzajú desiatky palácov, domov, fortifikačných a sakrálnych stavieb, ktoré z hľadiska dnešného pozorujúceho splývajú do homogénneho celku hodného obdivu. S výnimkou špecializovaných bádateľov dnes už nikto nevie určiť, či sa pri výstavbe toho ktorého objektu v danej dobe rozkrádal spoločný majetok, porušovali platné pravidlá, či protestovalo proti nevhodnej proporcii. Hmota (teda architektonický tvar a veľkosť budovy) a hodnotné stavebné umenie prežívajú dlhšie, než príbehy ľudí zo staveniska a okolia. Predstava, že vyššie spomenutý zhluk budov v mestskom parku bude o pár storočí „pamiatkovou rezerváciou republiky“ je pritiahnutá za vlasy, no základný predpoklad v podobe nadštandardnej kvality budov reprezentujúcich svoju dobu na malom konzistentnom území je splnený už dnes. Mnohé z kontroverzií sú však dnes stále živé. Zaujať k nim objektívne, kritické a konštruktívne stanovisko nie je v silách tohto textu, ktorý prináša stručné ohliadnutie za novodobou kultúrnou históriou na pozadí developovania mestského parku.

Športovo-relaxačný objekt City Park Club, vo verejnom povedomí známy aj ako „Wellnescenter Pavla Pašku“ skolaudovali v roku 2007. Vtedajšia zonácia zakazovala na okraji pamiatkovej rezervácie výstavbu bytov a deklarovaná športová funkcia bola iba spôsobom, ako tento zámer obísť a stavať. Od začiatku však bolo zrejmé, že sa jedná o budovu na trvalé bývanie. Tesne po dokončení sa budova napríklad objavila vo finále ceny CE-ZA-AR v kategórii Bytové stavby. V roku 2014 sa na parkovom trávniku pred City Park Clubom, vtedy už známym bydliskom vtedajšieho predsedu NR SR Pavla Pašku, konali protesty vedúce k jeho odstúpeniu. Charakteristickou črtou budovy od košického ateliéru KOPA je prerastajúca zeleň vrátane vzrastlých (teda verejnosti nedostupných) stromov. Vo fabulovanej predstave o pamiatkovom štatúte vzdialenej budúcnosti treba rátať s tým, že charakter stavby sa vplyvom premien zloženia zelene výrazne zmení.

V bezprostrednom susedstve City Park Clubu stojí od roku 2013 Kunsthalle, bývalá „Stará krytá plaváreň“. Objekt postavený koncom 50. rokov doplatil na megalomanské vypustenie vody z Mlynského náhona za účelom vybudovania vnútromestského obchvatu pre motoristov. Statické problémy spojené s vysychaním podložia spôsobili, že bazén ležal tri dekády ladom. Nový život budove pomohla priniesť až finančná injekcia projektu EHMK 2013. Netradičný nemecký názov ostáva pre širokú verejnosť zafarbený tajomstvom a tá odborná vie, že tak celkom nezodpovedá skutkovej podstate - Kunsthalle je totiž štandardizovaný názov inštitúcie vystavujúcej súčasné a moderné umenie, líšiacej sa od múzea absenciou zbierky. Košická Kunsthalle sa však inštitúciou nikdy nestala - jedná sa o veľkorysý kultúrny priestor, ktorý ad hoc prichyľuje rozličné aktivity a projekty. Pred hlavným vchodom stojí sochárske dielo s názvom „Socha pre Košice“ od svetoznámeho argentínskeho umelca Gyulu Kosice (sic!). Ide o najluxusnejšiu akvizíciu umenia v košickom verejnom priestore za posledné dekády.

Najväčšie územie v tomto klastri novodobých pokladov mesta zaberá Villa Sandy. Ide o projekt plný viacerých bystrých momentov. Názov síce znie ako pocta neznámej žene, v skutočnosti je však pozdravom architektovi Júliovi Sándymu (1868 - 1953), projektantovi národnej kultúrnej pamiatky Korčuliarsky pavilón. Schválenie zámeru sa datuje do obdobia roku 2011 a jeho predkladateľom je spoločnosť City Park Center, ktorej predseda predstavenstva býva v susednom City Park Clube na adrese Mestský Park 1. Nový hotel zahŕňa rekonštrukciu pavilónu a novostavbu schovanú pod zelenými strechami tak rafinovane, že pri pohľadoch z okolia ostáva v subtilnej anonymite. Budova zahŕňa podzemné parkovanie pre 90 áut, do ktorého sa vchádza z niekdajšieho koryta Mlynského náhonu. Práve vybudovanie tejto odbočky je akýmsi symbolickým koncom a znemožnením snov o znovunapustení koryta toku. Otvorenie hotela sa plánuje na rok 2022. Stane sa prvým päťhviezdičkovým ubytovaním v Košiciach. Domácich už teraz láka na jedného z najlepších slovenských kuchárov, Jozefa Hromjaka, ktorý pripravuje až trojicu konceptov gastronomických prevádzok.

Pomedzi trojicu výrazných stavieb, ktorých vznik spadá do obdobia a vplyvu jednej politickej garnitúry, sa rozkladá aj verejnosti slúžiace kúpalisko, klzisko a multifunkčné ihrisko. Stavby svojou kvalitou prekonali dobový štandard, no istými netransparentnými krokmi pri príprave projektov dobový štandard netransparentnosti naplnili vrchovatou mierou. Či ich ďalšie generácie ocenia natoľko, že raz budú dbať na pamiatkovú ochranu a zachovanie ich charakteru, materiálovej skladby a dispozičných riešení z doby, keď budovy vznikli, je dnes len hravou otázkou. Zamýšľať sa nad tým, či po nás zo stavebného hľadiska ostane niečo hodné úcty, je však dôležité - z našich predkov sa to totiž podarilo práve tým generáciám, ktoré vytvárali funkčnú a prosperujúcu spoločnosť. Mimochodom, odbor pamiatkovej ochrany nie je ani dve storočia starý, takže je možné, že v budúcnosti vznikne úplne nová disciplína, ktorá bude riešiť prístup k dedičstvu z našej doby. Konzervovaním, búraním, alebo adaptovaním na nové potreby spoločnosti.

V mestskom parku sa v roku 2022 budeme stretávať aj na výstavách galérie VUNU. Viac informácií o pripravovanej zmene našej adresy sa dozviete už čoskoro.