Od moderny po koncept #04: Ruská avantgarda

IRWIN, “The Corpse of Art,” 2003. Reconstruction of the Kasimir Malevich in coffin made according Suetin's plan as he was exhibited in the House of Artists Union in Leningrad in 1935.

Po prvých troch dieloch podcastového seriálu Od moderny po koncept
z pera teoretičky a kurátorky Evy Skopalovej, sa tentoraz v texte košického teoretika, pedagóga a kurátora Petra Tajkova presunieme
na východ Európy, do kultúrneho priestoru Ruska a niekdajšieho Sovietskeho zväzu. Peter Tajkov sa vo svojom texte zaoberá fenoménom tzv. ruskej avantgardy. V čom moderné umenie z východu nadviazalo
na západné prúdy a čím novým naopak prispelo do svetového umenia? Kandinskij, Malevič či Tatlin sú najznámejšie osobnosti reprezentujúce moderné ruské umenie. Zaoberalo sa ním ale i množstvo Ukrajincov, Bielorusov, ale aj Židov či príslušníkov a príslušníčok iných národností. Po Leninovej smrti v roku 1924 a neskorších udalostiach, počas ktorých sa dostal k moci Stalin však postupne dochádzalo k tomu, že sa revolučné rusko-sovietske umenie stalo vo vlastnej krajine terčom opovrhnutia a doslova oficiálne zmizlo. Napriek tomu sa mnohé z diel ruskej avantgardy stali piliermi modernizmu, na ktoré sa odvoláva množstvo tvorcov neoavantgardy či neskoršej postmoderny, ale aj dnešnej hypermoderny.

V nasledujúcom diele sa presunieme na východ Európy- do kultúrneho priestoru Ruska a niekdajšieho Sovietskeho zväzu. Peter Tajkov sa vo svojom texte zaoberá fenoménom tzv. ruskej avantgardy. V čom moderné umenie z východu nadviazalo na západné prúdy a čím novým naopak prispelo do svetového umenia?

Eseje načítala Jana Wernerová z Divadla NA PERÓNE, hudba: MOSAYQRA, produkcia: Inka Karčáková, dramaturgia: Nikolas Bernáth, mix: Viktor Jenčuš. Projekt podporil náš hlavný partner, Fond na podporu umenia