Exarcheia: Odbojné srdce Atén
Na každom rohu trojuholníkového aténskeho námestia Exarchia Square stojí skupinka policajných ťažkoodencov. Podobné skupiny strážia aj okolité ulice. Obrnená policajná prítomnosť rozmerov, ktoré poznáme na Slovensku len z demonštrácií a rizikových futbalových zápasov je tu každodennou realitou už niekoľko rokov.
Prítomnosť vysoko ozbrojených policajtov kontrastuje s čulým životom v tých istých príjemných uliciach plných maloobchodu a zelene. Štvrť je význačná aj vysokou koncentráciou kníhkupectiev a obchodov s hudbou, ako aj ďalších obchodíkov s rôznym druhom remesiel, komunitných kaviarní a jedální. Ten, kto dokáže čítať významy v nápisoch a obrazoch na domoch a múroch, si vie rýchlo spraviť predstavu, čo sa tu deje. Exarcheia totiž nie je len štvrť plná policajtov. Steny jej domov sú kompletne pokryté graffiti umením, plagátmi a transparentmi. Veľká časť z nich vyjadruje spoločenské postoje a apely. Zo stien sa tak dajú prečítať príbehy aj nálady mesta.
Štvrť v okolí Exarchia Square pozostávajúca s pravouhlých úzkych ulíc, medzi ktorými sa striedajú pešie zóny s jednosmerkami pre autá, vznikla v druhej polovici 19. storočia a meno nesie po dobovom podnikateľovi Exarchosovi. Počet obyvateľov Atén vtedy začínal rapídne stúpať a mesto rásť. Po prvej svetovej vojne sa do mesta v priebehu jedného roka prisťahovalo veľké množstvo obyvateľov z Turecka v rámci takzvanej Organizovanej výmeny obyvateľstva. Exarcheia nadobudla svoju identitu multinárodnostnej štvrte pracujúcej triedy s nižšími príjmami, ktorá ju charakterizuje dodnes. Na stenách sa opakujú žlto-čierne graffiti futbalového klubu AEK Atény, ktorého fanúšikovia pochádzajú práve z komunity tureckých vysídlencov. Klubová symbolika je kombinovaná s heslami proti fašizmu a symbolmi anarchie aj socializmu ako červená hviezda, kosák a kladivo. V gréckej histórii predstavuje socializmus v žiadnej podobe neodskúšanú víziu spravodlivejšieho sveta aj v súčasnosti. Komunisti boli v občianskej vojne v štyridsiatych rokoch minulého storočia porazení a vytlačení z verejnej debaty.
Exarcheia má významnú históriu politického násilia z viacerých príčin. Jej hlavné trojuholníkové námestie Exarcheia Square bolo v urbanizme blokov a úzkych ulíc jediným väčším priestranstvom v okolí a preto aj prirodzeným dejiskom demonštrácií. Protestné dianie v štvrti súvisí s tým, že krajina v rokoch 1967 – 1974 zažila ultrapravicovú vojenskú diktatúru. Ozbrojená junta sa vtedy zmocnila vlády pod zámienkou ochrany tradičných kresťanských hodnôt pred komunistami. Proti vojenskému režimu v roku 1973 protestovali stovky gréckych študentov a študentiek formou okupácie aténskej Polytechnickej univerzity, ktorá sa nachádza práve v Exarchei. Násilný zásah štátu na Deň študentstva, 17. novembra 1973, mal za následok pád vlády a nastolenie nového režimu liberálnej demokracie. Steny univerzity vtedy pokrývali protestné nápisy a tento fenomén Exarcheiu neopustil do dnešných dní.
Spoločne s neskorším vplyvom graffiti protestné tagy vytvorili typický kolorit priľahlých ulíc. Frekventovaný symbol červenej hviezdy tu vyjadruje postoj odporu proti zásahom štátu a kontrole špecifického životného štýlu založeného na kolektivite a zdieľaní zdrojov, vrátane opustených budov a verejných priestorov.
Štvrť si vybojovanú slobodu nechcela nechať vziať a v nasledujúcich dekádach si vytvorila poloautonómny charakter tzv. radikálnej demokracie, takmer bez kontroly polície. Stala sa tak prirodzeným centrom ľavicovo zmýšľajúcich ľudí a umelcov, arénou politickej debaty a slobody prejavu.
Angažovanosť a akcieschopnosť obyvateľov v takejto miere sú často neovládateľné štátnymi reguláciami a balansujú na hrane zákona. Príkladom je svojvoľné obsadenie plochy určenej pre parkovanie na nárožnej parcele Miestni ľudia tu vytvorili park s detským ihriskom, bežným sa stalo systematické využívanie opustených budov bez povolenia majiteľov, či správcov. Počas utečeneckej kríze tu vzniklo niekoľko squattov ponúkajúcich ubytovanie a stravu so zapojením zabehnutých prevádzok a rôznych spôsobov zdieľania zdrojov.
Novodobá vlna násilia zachvátila Exarcheiu v roku 2008 po tom, čo poriadková policajná hliadka zastrelila bez preukázaného dôvodu 15-ročneho Alexisa Grigoropoulosa. Do následnej protiofenzívy sa zapojili početné skupiny anarchistov a miestnej mládeže, a pouličné nepokoje spôsobili týždne trvajúce násilie po celej krajine. Policajná prítomnosť v Exarchei je odvtedy výrazne posilnená.
A.C.A.B je azda najčastejším heslom viditeľným na stenách. Nachádza sa tu aj centrála politickej strany PASOK, ktorá vládla v čase krachu gréckej ekonomiky a v roku 2009 prijala nepopulárne opatrenia, ktoré priviedli milióny Grékov do chudoby. Pred budovou PASOKu dnes permanentne parkuje obrnený policajný autobus aj s posádkou, nakoľko bola pravidelným terčom ozbrojených útokov miestnych anarchistov.
Výstavba metra začiatkom 90. rokov zvýšila mobilitu obyvateľov Atén a zmenila ich životný štýl. Každodenný pohyb naprieč mestom sa zrýchlil a stal sa i cenovo dostupným. Aktuálne plány na ďalšie rozšírenie podzemných trás sa týkajú aj Exarchei.
Dnes je preto námestie, v minulosti tak časté dejisko demonštrácií, paralyzované - vyplnené ohradnou so staveniskom novej stanice metra. Demonštrácie sa presunuli do okolia a ich hlavnou témou sa stalo odmietnutie nového metra.
Po dokončení bude metro na námestie neúnavne pumpovať davy ľudí rôzneho druhu – turistov za zážitkami a domácich za prácou. V rukách ultrapravicovej vládnucej strany Nová Demokracia, ktorá sa rozhodla odbojné územie po svojom víťazstve vo voľbách v roku 2019 dostať pod kontrolu, tak metro poslúži ako silný nástroj sociálneho inžinierstva. Roky pestovaný antifašistický a anarchistický charakter mesta v meste tu vytvoril okrem squattov aj drogovú či násilnú trestnú činnosť, s ktorou sa však intenzívne spolupracujúce komunity domácich obyvateľov vedeli do výraznej miery vždy vysporiadať.
Policajti budú ešte pár rokov dohliadať na bezpečný priebeh výstavby metra. Pohľady ľudí, ktorých tu v budúcnosti budú eskalátory vynášať z podzemia, ako prvé zrejme zaujmú maľby a transparenty protestujúce proti metru, Airbnb, polícii a turizmu. Kultúrny a politický verejný život, ktorý metro vytlačí z centrálneho námestia sa azda preskupí niekde v ťažko kontrolovateľných úzkych uliciach Exarchei. Kľúčové formy politickej angažovanosti každopádne ostanú hlboko zakorenené v tých najmenej nápadných detailoch každodennosti, obchodu, hospodárenia a stravovania.
